Pani Eva:
“Dostala som sa sem náhodou vďaka mojej priateľke a môjmu manželovi, ktorý zahlásil: „Ideš a nie na jeden týždeň, ale na dva.“
Nevedela som kam a načo, s akým režimom. To čo ma tu čakalo, predčilo všetky moje očakávania. Šok za šokom - žiadna zelenina, ovocie, len šťavičky, čajíčky a vodička. Ubytovanie - 2.poschodie bez výťahu. Program dňa? Turistika, fitnes, plávanie, cvičenie, prednášky. Moja reakcia bola adekvátna: „Ja tu zomriem, ja to nevydržím, ja tu nebudem, idem domov“.
"Zostaň prosím, vydrž, nerob hanbu rodine," vyjadril sa manžel.
A tak som zostala. Ja pacientka z 5 dispenzárov, s 20 jednotkovým inzulínovým perom, s artrózou kolena, o paličke, s kufríkom liekov. A opäť prišli šoky. Ale príjemné.
Deň čo deň kilo dolu, zo 111 kg na 105, túry som vydržala, do bazéna som sa tešila a na paličku som si ani nespomenula. A inzulín? S hodnotami 6-6,7 som vynechala inzulínové pero. Pri vyváženosti príjmu a výdaja energie sa cukor upravil, treba menej jesť a viac sa hýbať.
Som veľmi vďačná, že moja priateľka ma do tohoto pobytu doslova "dokopala".
Pani Ľudka:
„Včera sme boli v Modre na otvorení vinných pivníc. Pirôžky, klobásy, lokše rozvoniavali po námestí, pilo sa vínko a s nami to neurobilo nič, celkom nič."
Pani Eva na záver dodáva:
"Prihováram sa Vám preto, aby ste nerezignovali, aby som dodala odvahu tým, ktorí na začiatku takéhoto pobytu budú mať rovnaké pocity ako ja. Vydržte, urobte si poriadok vo vedomí i svedomí a budete zdravší. Stojí to za to." |